História

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1262 pod názvom PETRUS, jej chotár bol osídlený v neolite, našlo sa tu osídlenie i pohrebisko z obdobia Veľkej Moravy.
Prietrž patrila do Holíčskeho panstva, neskôr hradu Branč. Zemepáni tu boli Amadeovci, Nyáryovci, Majhényovci, Jaszenákovci, Nozdrovickí a ďalší. Susedstvo s Moravou a Čechmi sa premieta do rannej histórie našej obce. Po roku 1415 sa územie okolo Senice kontaktuje s husitským hnutím a jeho myšlienkami. Husitské vojská niekoľkokrát prechádzali cez Senicu a Skalicu z Čiech na Slovensko a späť. Víťazstvo cisára nad českými stavmi na Bielej Hore v roku 1621 znamenalo začiatok krutého prenasledovania protestantov na Morave a v Čechách a tak zahnalo mnohých do ťažko prístupných jarkov a výmoľov nášho chotára. To prinieslo so sebou upevnenie protestantizmu a rozvoj remesiel. Protestantizmus sa šíril hlavne tam, kde zemepáni túto vieru prijali. Medzi takých patrili Nyaryovci a Amádiovci, ktorých panstvo sa rozprestieralo v našom chotári. Pred krutosťami a vpádom Turkov sa obyvatelia chceli skryť v lesoch, ktoré postupne klčovali a tak vznikli kopanice. Naša obec má 12 kopaníc.

V roku 1715 mala obec 24 poddanských, 22 želiarskych a 4 slobodné domácnosti. V roku 1752 mala obec 109 rodín. Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a pestovaním konope. Rozšírené bolo tkanie plátna. Okrem toho tu bolo 8 mlynov.
Neľútostný vpád Turkov v roku 1663 najviac spustošil náš kraj, o čom koluje veľa povestí. Prvá zmienka o kaplnke na „Vŕšku“ je už pred rokom 1565.

V roku 1591 sa postavil prvý kostolík z tvrdého materiálu, zväčšoval sa v roku 1616. Cirkev bola zakázaná, chrám zobratý.
Pri ďalšom stupňovaní útlaku evanjelikov bol starý prietržský kostol 31.januára 1733 zobratý navždy a daný do užívania rímsko-katolíckej církvi. Spolu s kostolom bola zatvorená i cirkevná škola. V roku 1733 v Prietrži bol postavený artikulárny chrám zásluhou zemianskeho rodu Jesenákovcov tak rozhodol cisár. Chrám bol postavený za 6 mesiacov na neschodnom mieste. Stretali sa tu na bohoslužbách ľudia zo širokého okolia od Moravy i Váhu. Zriadená bola i artikulárna škola. V rokoch 1805-1815 v Prietrži pôsobil Jozef Ignác Bajza.

V revolučných rokoch 1848 v Prietrži pôsobil farár Viliam Paulíny, ktorý úzko spolupracoval s J.M.Hurbanom, ktorý v Prietrži neraz hľadal úkryt, keď ho prenasledovali maďarskí žandári. V Prietrži sa narodil Pavol Čendekovič, osobný priateľ Ľ.Štúra. 2.júla 1820 sa v Prietrži narodil Jozef Kvetoslav Holub /Prietržský/, jeden z prvých profesorov prvého evanjelického gymnázia v Revúcej. Myšlienky družstevníctva v obci začali šíriť a propagovať miestny učiteľ Samuel Hatala a miestny farár Ján Jančí.
Súčasný kostol bol postavený (daný do užívania - skolaudovaný) 8.septembra 1907. Výstavba kostola mala byť ukončená skôr, ale jeseň v roku 1906 bola daždivá a rýchlo prišli mrazy. Ale nadšení a nedočkaví Prietržania už na Vianoce v roku 1906 spievali v kostole „Čas radosti veselosti…“, taktiež tu už v januári prebiehali krsty a sobáše ešte nie v celkom dokončenom kostole. Kostol je postavený v novorománskom slohu podľa staviteľa Milana Michala Harminca, (nar. 1869, študoval v Berlíne a vo Viedni, pôsobil v Budapešti a Bratislave.) Stavba sa začala 9.apríla 1906 na mieste artikulárneho chrámu, ktorý bol poškodený po zemetrasení a doslúžil. Stavba bola realizovaná v novorománskom slohu. Išlo o umelecké rozvinutie starokresťanského bazilikového tvaru, ktorý využíval klenutého slohu. Najcharakteristickejším znakom je polkruhovitý oblúk. Tento staviteľský sloh sa uplatňoval hlavne v jedenástom až trinástom storočí. Staviteľovi sa podarilo veľké umelecké dielo, pričom zachoval vo všetkých častiach chrámu základnú líniu románskeho štýlu. Vstupná portálová (hlavná vstupná ) časť je bohato upravená fasádou, stĺpy napĺňajú funkčnú úlohu a svojim prejavom dekorujú vnútro chrámu. Symetria vnútorného usporiadania, jednoduchosť a zobrazenie v tvare kríža zdokonaľuje účel. Oltárová časť a kazateľnica sú zavŕšením dojmu spokojnosti, skromnosti, tichého vyznania krásy a blaženého pocitu. Chrám má vinikajúcu akustiku a zvýrazňuje umelecký prednes slova. V sakristii sa nachádzajú kultové ozdoby a pamätné artefakty na artikulárny chrám.

V roku 1900 bolo založené potravné družstvo, v roku 1914 bolo založené úverové družstvo. Po oslobodení v roku 1918 boli založené ďalšie: roľnícke, vodné, včelárske, družstevný liehovar, družstevná tehelňa, spolok pre chov dobytka. V prvej svetovej vojne padlo 46 Prietržanov, ktorým pri novej škole v r. 1930 postavili pamätník. V roku 1930 obec postavila na tú dobu modernú školu a neskoršie kultúrny dom, novú budovu potravného a úverového družstva. V roku 1936 začala svoju činnosť „Ľudová škola hospodárska“.
V roku 1937 sa obec elektrifikovala. V obci aktívne pracovalo ochotnícke divadlo a spevokol. Druhá svetová vojna a SNP neobišlo ani našu obec, najviac kopanice Horné Paseky a Rehuši, kde sa počas povstania skrývali americkí letci. Prietrž bola oslobodená 8.apríla 1945 Sovietskou armádou. Roky 1956-1975 boli obdobím budovania asfaltových ciest. V tomto období sa vybudovala hasičská zbrojnica, materská škola, dom smútku, nová predajňa potravín a spotrebného tovaru. Obec má zavedený vodovod, je splynofikovaná, pevná telefónna linka je zavedená do 9 kopaníc. V obci funguje káblová televízia a bezdrôtový internet.