Základná škola

Vyučovanie v šk.r. 2015/2016 nebojo zahájené

 

Priestory budovy základnej školy sa využívajú nasledovne: 

telocvičňa - slúži pre záujemcov o stolný tenis

                  - cvičia v nej ženy podľa hudby

posilňovňa - tú využívajú chlapci a chlapi na silový tréning

bývalá zborovňa - slúži ako skúšobňa hudobnej skupiny R Trio

bývalá družina - Klub dôchodcov

1. trieda - knižnica a  krojový fond

2. trieda - využívaná na cvičenie jogy

 

História základnej školy

V centre obce, pri križovatke ciest prichádzajúcich z troch smerov, si nemožno nevšimnúť vynovenú jednoposchodovú budovu základnej školy obklopenú zeleňou stromov a priestranstvom k nej patriacim s doplnkami, slúžiacimi deťom i pamätníkom našim padlým občanom v I. svetovej vojne. Prechádzajúc denne popri nej si iste žiadny z nás neuvedomí, že tu tróni už 80 rokov a za ten čas to bol nemalý počet žiakov, ktorí tu získavali základné vzdelanie a pripravovali sa pre život pod vedením viacerých pedagógov - učiteľov, ktorí tu za tie roky pôsobili kratšie i dlhšie obdobie.

skola


Pripomeňme si aspoň skrátene históriu našej školy. 24. februára 1928 obecné zastupiteľstvo za prítomnosti školského inšpektora sa jednohlasne vyslovila za stavbu jednotnej štátnej školy, ktorá bola povolená ministerským výnosom so štátnym príspevkom 300 000 Kčs. Po prieťahoch zo získaním pozemku 14. októbra 1929 začala firma Doležal a syn zo Skalice so stavbou trojtriednej školy, pretože počet žiakov rástol. V tom čase - jún 1929 - odchádza do dôchodku dlhoročne pôsobiaci pán učiteľ Hatala a na jeho miesto nastupuje učiteľ Ján Erdély - Žuffa. Ten už v marci r. 1930 pri príležitosti oslavy 80 - ho výročia narodenia T.G. Masaryka navrhuje, aby novopostavená škola niesla názov Masarykova štátna ľudová škola. Návrh bol prijatý
a odsúhlasený i p. prezidentom. Školský rok 1930 - 31 za započal 1. septembra 1930 už v novopostavenej budove. V troch triedach bolo spolu 149 žiakov a prvými vyučujúcimi boli Ján Erdély, Vilma Erdélyová a Mária Hatalová. Nová budova bola slávnostne odovzdaná verejnosti 28. Októbra 1930 a zároveň bol odhalený pri škole stojaci pomník občanom padlým v I. svetovej vojne.

V novembri 1931 bolo založené rodičovské združenie. Úroveň práce učiteľov a školy sa skvalitňovala a jej dosah na vzdelanie a kultúrny rozvoj obyvateľov i obce bol nepopierateľný. Bola to divadelná činnosť, výlety žiakov, zapájanie sa do verejných osláv obce, výstavy prác žiakov, obohatená školská knižnica, pribúdanie učebných pomôcok, pamätné majálesy, zavedený zber odpadkov atď. Počet žiakov rástol, napr. v školskom roku 1935 - 36 mala škola 205 žiakov a vyučovalo sa v štyroch triedach. Okrem manželov Žuffových prichádzali noví učitelia a vystriedalo sa ich za tie roky niekoľko. Učitelia sa podieľali aj na mimoškolskej činnosti prácou v družstvách, spolkoch a inej osvetovej činnosti. Počas II. svetovej vojny školu využili nemeckí vojaci i červená armáda, ale zostala nepoškodená a vyučovanie sa začalo v duchu ľudovej demokracie a národnej jednoty. Od februára 1948 bol riaditeľ Ján Žuffa s manželkou preložený do Modry - Kráľovej a na jeho miesto prichádza za riaditeľa i učiteľa Pavol Chlebík s manželkou Irenou, ktorí tu pôsobili do roku 1978 - 40 rokov. Za ten čas v škole i obci vyorali hlbokú brázdu na poli vzdelávania žiakov, zveľaďovania budovy školy a v osvetovej i kultúrnej práci. V septembri 1948 bola škola premenovaná na národnú školu pre ročníky 1. - 5. Od roku 1967 sa postupne modernizuje. Vybudovalo sa ústredné
kúrenie, rozvod vody do tried, splachovacie WC, v triedach podlahy z PVC, bol zakúpený nový školský nábytok do tried a dodané telovýchovné zariadenie. V roku 1984 bola zriadená školská družina, v uvoľnenom učiteľskom byte školská jedáleň. Od školského roku 1990 - 91 klesá počet žiakov a v uvoľnenej triede je zriadená telocvičňa. V tomto školskom roku sa uskutočnilo aj posledné stretnutie s družobnou školu v Bukovanoch pri Kyjove. Generálne opravy v posledných rokoch ako ústredné kúrenie, výmena okien, moderné sociálne zariadenia, nová fasáda na budove prispôsobili školu novým požiadavkám Pre nízky počet žiakov sa i školská jedáleň zlúčila s jedálňou v materskej škole. Tiež učebné osnovy prechádzajú mnohými zmenami a vybavenie školy počítačmi umožňuje žiakom i učiteľom pracovať s modernou technikou. Venuje sa pozornosť i plaveckej zdatnosti detí. Úroveň žiakov bola i je dobrá, o čom svedčia vedomosti žiakov a výsledky v rôznych súťažiach. Počas uplynulých 80 rokov sa tu vystriedalo veľa učiteľov. Spomeniem iba posledné desaťročia. Po odchode učiteľov Chlebíkových sa učiteľkou i riaditeľkou stáva Anna Jonášová, po takmer 20 rokoch preberá funkciu Zdenka Šípová. V súčasnosti je riaditeľkou Jana Ponechalová. V školskej družine pôsobila vychovávateľka Vlasta Kubicová i Blanka Andelová. Ako učitelia tu pôsobili Mária Mičová, Viera Vaculová, Zdenka Londáková, Vlasta Vdoviaková, Lýdia Surová, Michal Zábražný, Beáta Palkovičová, Marta Pavlovčinová. Ten zoznam je neúplný a bol by oveľa dlhší. No i tak všetkým i nemenovaným patrí pri tejto príležitosti poďakovanie za prácu vynaloženú
v oblasti vzdelávania i mimoškolskej činnosti v prietržskej škole i v obci. Našim želaním zostáva, aby táto budova slúžila svojmu účelu ešte veľa rokov
a odchádzali z nej i naďalej múdre deti, lebo: „Čím je človek múdrejší a lepší, tým viac dobra zbadá v ľuďoch.“ /Pascal/